nedeľa, júna 04, 2017

Zo života (našich) brhlíkov

Roky rokúce v našej vtáčej búdke bývali sýkorky (post Jar je tu z roku 2013). Tohto roku sa však do nej nasťahovali nečakaní nájomníci - brhlíci. Po menšej prerábke - nanosili kôru, vyďobali väčši otvor - sa v nej usadili. Vychovali päť brhlíkov-mládežníkov a stihli ich vyviesť ešte pred našim odchodom na Slovensko.

Asi meter od domčeka brhlíkovcov máme ešte jeden, menší, farebný, z tenkého dreva, viacmenej na okrasu. Vyrobil ho Damián. Roky rokúce v ňom nik nechcel bývať, no tohto roku sa aj to zmenilo. Začal si ho zveľaďovať oriešok, malý hnedý vtáčik s parádnym hlasom.

Ako sme sa dozvedeli, oriešok postaví niekoľko hniezd a potom na nich vyspevuje, aby došla samička, ktorá si napokon vyberie, do ktorého hniezda pôjde. Do nášho odchodu sme stihli zbadať samičku, ale nevieme, do akej miery na ňu výtvor nášho orieška zapôsobil.

Nasledujúce video ukazuje oboch vtáčikov - ako brhlíci vyviedli päť mláďat a ako oriešok stavia hniezdo a nôti si pri tom. Len pre zaujímavosť, oba domčeky su na zábradlí nášho zahradného posediska, takých 5 metrov od domu a možno 2-3 metre od stola, pri ktorom vonku jedávame. Brhlíci si zjavne z našej blízkosti veľký problém nerobili.



nedeľa, marca 19, 2017

Nový objav (Mexiko 2017)

Minulý týždeň sme boli v Mexiku. Každému z našej rodiny sa tam páčilo. Mne sa najviac páčila asi osemnásť centimetrová chobotnička. Často menila farby a textúru a bola tak perfektne maskovaná, že keby sa nepohla, ani by sme si ju nevšimli. Na spodku chápadiel mala fialové prísavky. Našli sme ju náhodou, pri malom móle na pláži hotela. Je to naša prvá chobotnica a bude aj na videu.

Aj jedlo bolo dobré, ale najviac sa mi aj tak páčila chobotnica. Boli sme aj na snorchlovací výlet na katamarane. Bol zaujímavý, ale koraly boli dosť hlboko. Keď budem mať 10 rokov, urobíme si potápačský kurz a pôjdeme tam ešte raz.

Izbu sme mali na prízemí. To bolo dobré, stačilo otvoriť dvere na balkón a boli sme vonku medzi kokosovníkmi a banánovníkmi. Tobiáško najradšej bágroval v piesku a kŕmil ryby a čajky. Páčilo sa mu aj pozerať ryby cez okienko jeho špeciálnej nafukovačky, ale nie veľmi dlho. Budúci rok už bude dúfam s nami snorchlovať, lebo to je väčšia zábava.

P.S. (T) Obrázok chobotničky hore je z videa. Parádny záber dole odfotil Damián, keď sa chobotnička skrývala medzi hubkami v úzkej štrbine pod kameňom. Nezabudnite na fotku kliknúť.

(Post neskôr rozšírime o foto a video reportáž.)

sobota, januára 28, 2017

Prosím si džús

Tobiáško začal spájať slová do krátkych viet. Jeden deň sme mali konverzáciu o džúse. Bol som smädný a Tobiáško sa nechcel rozdeliť o svoj džús. Stále mi núkal mandarínky, aj keď som ich nechcel.

Nech sa páči, tu je video: Tobi nedá džús (2:52)

P.S. Všimnite si, že aj keď sa najprv nechcel rozdeliť, bol veľmi slušný.

sobota, novembra 12, 2016

Jeseň

Jeseň je tu. Dni sa skracujú a už nám opadli takmer všetky listy. Okrem tých na vŕbe. Najprv sme opadnuté lístie nafúkali a nahrabali na kopu. A potom sme do nich s Tobiáškom a Semim skákali. Keď sme sa vyskákali, odniesli sme lístie ku ceste.

Odhrabávači, ľudia s bágrami a nákladiakmi, ich v utorok odtiaľ odviezli.




Do zajačej pasce sa nám chytil malý opossum, po slovensky vačica virgínska. Opossum je zaujímavé zviera. Je to náš americký klokan, ktorý nosí svoje babätká vo vačku.

No a zajaca chceme chytiť, lebo nam žerie trávu. Zatial sme však chytili iba dvoch opossumov. Alebo toho istého dva krát.

V jeseni sa dejú aj iné veci, napríklad posledný krát sa kosí. Pete mi dovolil šoférovať jeho traktorík. Tobimu sa kosenie tiež veľmi páčilo.

Videovýber z našich jesenných dobrodružstiev si môžete pozrieť v najnovších
Tobi-Daminovinách.

pondelok, októbra 31, 2016

Prvý sneh a Halloween

V stredu 26. októbra nám napadol prvý sneh tejto sezóny. Už v októbri :) !! Ten sneh bol taký ťažký a napadlo ho tak veľa, že u Frances, susedy oproti, polámal konáre veľkého javora a tie zahatali cestu. U tety stopkovej zas zvalil elektrický stĺp, a keď ho opravovali, vybuchla poistka na transformátore. Nemali sme elektrinu až do budúceho dňa, asi tak do tretej ráno. Inak stopková teta je tá, ktorá zastavuje autá, keď ideme cez cestu do školy.

Postavili sme aj snehuliaka so zajacom. Vydržali až do nedele!

Dnes, 31. októbra je Halloween. S Tobiáškom sme trick-or-treatovali na našej ulici. Trick-or-treatovať znamená chodiť od domu k domu a hovoriť "trick or treat!" a dostávať za to sladkosti. Najviac sme dostali Twixov a Kit-Katov, tých mali skoro v každom dome. S Tobiáškom sme boli prezlečení za Cat in the Hat (mačku v klobúku), moju obľúbenú seriálovú postavičku.


(Dodatok T:) Tou istou postavičkou bol Damián aj pred dvoma rokmi a dostal sa i do novín: Haloween 2014. Tamten klobúk daroval Tobiáškovi a sám už nosí väčší.

streda, septembra 07, 2016

Prvá polárna žiara

Čas od nášho posledného postu zo Slovenska ubehol poriadne rýchlo. Ani sme nestihli nakŕmiť Občasníček  jarnými správami z Ameriky a už tu bolo znova leto a Slovensko. No nič, budeme musieť zameškané postupne dobiehať...

Tento víkend, v Amerike sviatočný, sme sa vybrali na chatu Sheri a Peteho. Počasie bolo úžasné a ako napovedá nadpis postu, príroda nás počastovala parádnym divadlom. Ale o tom už "flešové" správy od prispievateľa Damiánka.

Pete a Sheri majú chatu v Cross Village. Je tam veľa lesov a Michiganské jazero. Hneď prvú noc sme pod Veľkým vozom videli polárnu žiaru. Bola slabo zelená vyzerala ako pohyblivé stĺpy svetla. Ocinko urobil 15 sekundovú fotku a tam sa farby ukázali oveľa lepšie.

Prvý krát som nocoval v stane. Druhá noc v stane bola lepšia, lebo som si mohol vykladať nohy na ocinka.

V Zálive jeseterov (Sturgeon Bay) pri Michiganskom jazere sme sa boli okúpať a vyliezť na pieskové duny. Voda bola pre nás mrožov teplá (23C). Bola tiež priezračná a pri snorklovaní v Cross Village sme na dne našli drevené kormidlo dlhé ako ocinkova noha. Mohlo mať tak sto rokov. Ako to viem? Pete mi povedal, že Cross Village bola kedysi väčšia a mala aj lodenicu. Pred asi sto rokmi prišla obrovská búrka a celú lodenicu zvalila do jazera. To kormidlo tam mohlo byť odvtedy. 

Prvý večer sme boli v reštaurácii Legs Inn. Varia tam poľské jedlo a je odtiaľ výhľad na štyri majáky. Nakreslil som vám ich:

Doniesli sme obrovský ďalekohľad na dve oči a videli sme planetárnu hmlovinu v Lýre, otvorenú a guľovú hviezdokopu a dve galaxie v Androméde.Videli sme aj peknú dvojhviezdu. Je neobvyklá, lebo jedna hviezda je červená a druhá modrá. Volá sa Albireo a je v súvhezdí Labute. Sú od nás rovnako ďaleko, ale nevie sa, či okolo seba obiehajú. Ak áno, tak jeden obeh trvá viac než 100 000 rokov.

Boli sme aj na huby. Našli sme veľa hlív ustricových a jedného suchohríba. Každý večer sme mali oheň a opekačku.

streda, novembra 25, 2015

Ľadové medvede pokorili (desiatku*) päťku!

* Aktualizácia 28. decembra: Ďalší míľnik, 5°C, je pokorený a opäť s rezervou. Rieka Poprad v Orlove dnes mala 2,3°C . Doteraz najnižšia teplota (Kuchajda pred 10 dňami) bola o 3 stupne teplejšia. Voda je riadne "pichľavá", no zdá sa, že žiadna teplota nás už neprekvapí. T pláve čosi pod 10 minút, D si kúpanie rozdeľuje na tri niekoľkosekundové ponory po krk, prerušené behom po brehu.

Polročný pobyt na Slovensku nás ( = T & D) motivoval pridať sa k našim priateľom Marošovi, Vladovi a ostatným Slovenským ľadovým medveďom a okúsiť chladné vody Bratislavy.

S prípravou sme začali poctivo, už začiatkom septembra, keď voda ešte bola vyhriata. Žiadne veľké ciele sme si nestanovili - budeme chodiť, pokým si budeme vodu užívať. Je koniec novembra a pred tromi dňami (nedeľa) bola teplota vody na Draždiaku 10,2 °C, tesne nad našim veľkým míľnikom 10 °C. Posledných pár dní sa poriadne ochladilo, v noci aj primrzlo a za tri dni sa voda ochladila o 3°C. Takže míľnik sme práve dnes pokorili, a to s poriadnou rezervou.  Voda v Kuchajde bola 7,1°C!(Vzduch asi 5.)

A nielenže sme míľnik pokorili, obaja sme si vodu užívali. Tibor pláve 10-15 minút, Damián dostal limit 3 minúty. No je jasné, že ak by mal dovolené, čvachtal by sa aj dlhšie... Odkaz dole ukazuje Damiho čľapotanie v októbri a začiatkom novembra. Samozrejme, po zdolaní ďalšieho míľnika pribudne aktualizácia.

Naša hlavná voda je Draždiak v Petržalke, dobrý prístup autom, autobusom i na bicykli. Ale nepohrdneme ani Rusovcami, Kuchajdou či Čunovskými jazerami. Do Dunaja sa tento rok ešte nechystáme.

Tu sú naše vody na mape. 
A tu je zasa náš pravidelne aktualizovaný teplotný zápisník.
Polminútové videjko.
Na stránke SĽM, na spodku, si všimnite tretiu, štvrtú a piatu fotku od konca.

nedeľa, novembra 15, 2015

Pol roka na Slovensku

V tomto roku sme si pobyt na Slovensku trocha predĺžili. Od júla do januára. A hoci to nie je dovolenka, ani prázdniny, ale pracovný pobyt, podarí sa nám občas aj niekam si vyraziť a niečo natočiť. Nuž, a patrí sa natočené spracovať a ukázať.

Z doteraz spracovaných videí odporúčame náučnú reportáž o tom, ako sa robí víno a pridávame aj dve staršie výletné: Na Sandbergu sme si 
vychutnali západ Slnka poza alpské končiare a objavili odtlačky treťohorných lastúrnikov. Zlatým klincom tohtoročného výletu do Tatier (júl) bola túra k vodopádu Skok.

streda, apríla 08, 2015

Prišiel náš Tobiáš

Na deň presne pred siedmimi rokmi sme v Občasníčku oznámili, že Prišiel k nám Damián. No a dnes Občasníček zvestuje, že prišiel náš Tobiáš. Na deň presne pred dvomi mesiacmi.

Aj Tobi nám príchodom prevrátil život hore nohami. Ale aj tak ho máme radi a tešíme sa z neho. Veľmi.

Na rozdiel od Damiho, Tobi nechal na seba čakať. Čakali sme od skorého rána, no on si zmyslel prísť až o pol ôsmej večer. A, na rozdiel od Damiho, prišiel ako malý maco. Vážil presne ako galón vody (3,785g), čo je inak o 715g viac ako Damián a dlhší bol o 3 cm - merial 52 centimetrov.

A ako ináč, aj Tobi má svoju Picasu. Už sme tam zavesili fotky z prvých dvoch mesiacov. Ako budú mesiace pribúdať, budú aj fotky: tobias.marcinek.sk

pondelok, marca 09, 2015

Narodeniny, naše klzisko a globálne otepľovanie

Hokejová sezóna sa v deň Damiánových narodenín definitivne skončila. Dami, Eric, Levi, Jackson, Sydney, Aiden, Samir a Osama ju slávnostne uzavreli korčuľovačkou a šmýkačkou na pomaly sa topiacom ľade. (A samozrejme, nechýbala pizza ani koláčik).

Tohoto roku bolo klzisko väčšie a profesionálnejšie. Malo čosi vyše 14m x čosi vyše 8,5m (28x46 ft) a zaoblené rohy. Biely plast dookola "mantinelov" chránil fôliu pred trvdými strelami a okraj ľadu pred poludňajším slnkom. A nechýbalo ani umelé osvetlenie na večerný hokej! Ale to ste vlastne videli na videu v predošlom poste.

Ďalšou novinkou bolo, že sme sa zapojili do vedeckého projektu na dokumentovanie globálneho otepľovania. Áno, áno, naše klzisko prispieva k serióznej vede. "Crowdsourcing" je moderný spôsob robenia vedy - zoológovia neobjavujú nové živočíšne druhy potĺkaním sa po pralesoch, ale prezeraním fotiek na internete, ktoré nafotili turisti; matematici neriešia problémy hodinami strávenými na zadku a krvopotným písaním, škrtaním, prepisovaním a znova škrtaním..., ale opísaním problému na vlastnom blogu a v diskusii sa už niekto nájde, kto úlohu buď vyrieši. alebo aspoň ponúkne myšlienku, ktorá vyriešeniu pomôže. No a enviromentálni vedci nechodia po svete umiestňovať teplotné sondy ale hľadajú ľudí, ktorí pravidelne stavajú klziská a zbierajú údaje o "korčuľovateľnosti" počas celej sezóny.

Tá naša trvala 13 týždňov a graf dole ukazuje podrobnosti. Na osi y je kvalita ľadu, kritérium značne subjektívne, ale jednoducho povedané, korčuľovať sa dalo, keď tam nejaká čiara je. V dňoch, kde je graf pretrhnutý, bol ľad príliš mäkký alebo tenký na korčuľovanie. Takže prvotné dáta máme, a už len budeme sledovať, ako sa u nás globálne otepľuje.
Mimochodom, stránka projektu je www.rinkwatch.org . Kliknite na mapu, počkajte kým sa načítajú klziská (symboly korčuliara, hoci dnes im tam niečo haprovalo a bolo to pomalé) no a potom už len kliknite na to naše. Pozor, je to skúška z geografie Michiganu! Sme zvedaví, či viete, kde naše klzisko hľadať.

nedeľa, februára 15, 2015

Ďalšie športové správy 1: Ľadový hokej

Sused Pete došiel po dlhšom čase zo severu domov a tak sme si hodili priateľský zápas na našom klzisku. A vzhľadom na to, že v našom blízkom okolí sú američania v menšine, Damián musel pomáhať americkej strane.

Zápas sme hrali večer toho istého dňa, keď mal Damián plaveckú súťaž v Alme (pozri nasledujúci post). Skrátka je to nezmar.

Hralo sa na 18 gólov. Reportáž začína, keď americký tím prehrával 11:12.

sobota, februára 14, 2015

Ďalšie športové správy 2: Plávanie

Damián má za sebou ďalšie dve plavecke súťaže.

31.1.2015: Druhá Damiho veľká plavecká súťaž v Alme skončila so striedavými výsledkami:
25 yardov motýlik: Prvý krát si Dami skúsil motýlika. Doplával až do konca s dobrým časom, ale napokon ho diskvalifikovali. Pri doplavbe sa nedotkol steny oboma rukami naraz. Nevadí, učíme sa.
25 yardov znak: Dami si plával lážo-plážo ako v Mexiku a doplával na siedmom mieste v kategórii (8 roční a mladší). Na tom by nebolo nič zlé, keby sa nezhoršil takmer o 2 sekundy oproti prvej súťaži. Keď sme videli jeho nasadenie, tak ho Tibor šiel pred prsiami povzbudiť: Že v prsiach je dobrý a nech teda zamaká.
25 yardov prsia. Dohovorenie zaúčinkovalo, Damián zabral, zlepšil si čas o takmer dve sekundy a vo svojej kategórii získal bronzovú medajlu. Jeho prvá medajla za plávanie!
100 yardov štafeta voľný štýl. Najprv sa zdalo, že ich diskvalifikovali, lebo ktosi skočil skôr ako mal, ale napokon dostali medajlu.

Minulú sobotu (7.2.2015) bol Dual Meet v Cadillac-u. Duálne súťaže sú menšie, súťažia tam len dva tímy. A Damián zabral.
25 yardov motýlik. Tentokrát doplával bez chyby a nechal za sebou všetkých plavcov svojej kategórie (8 roční a mladší). Áno, áno, vyplával si zlato.
25 yardov znak. Žiadne lážo-plážo, ale parádna plavba a striebro! Zlepšil sa takmer o dve sekundy oproti prvej súťaži a predbehol ho jediný osemročný plavec.
25 yardov prsia. Dobrý čas, ale ho diskvalifikovali. A nielen jeho, aj ďalších dvoch plavcov z jeho tímu. Dnes boli nejakí prísni rozhodcovia, aj koučovia sa čudovali... Ale správne, ruky pri zábere nesmú prejsť za líniu bokov. Mimochodom, prsia majú toľko pravidiel, že je pri nich najväčšia šanca na diskvalifikáciu. Napodiv ani motýlik nie je tak komplikovaný.
100 yardov štafeta voľný štýl (kraul). Aj tu sa Dami blysol. Zostava súperovho tímu bola celá tvorená iba osemročnými plavcami. V Damiho tíme bol jeden sedemročný, dvaja šesťroční a jedna dokonca päťročná! Mali vôbec šancu? Jasné, že mali. Dami začínal, lebo výborne skáče a vyrobil taký náskok v prvých 25 yardoch, že ostatní z jeho tímu ho už nestratili a štafetu vyhrali.

nedeľa, decembra 14, 2014

Prvá plavecká súťaž

Dami mal včera svoju prvú plaveckú súťaž. Vstávali sme za tmy o šiestej aby sme na pol ôsmu boli v Midlande.

Plával tri disciplíny (25 yardov voľný štýl, prsia a znak) v kategórii chlapcov do 8 rokov. Aj keď sa s osemročiakmi fyzicky nemôže porovnávať, zaplával veľmi dobre a niektorých aj predbehol. Jeho prvé súťažné časy (zatiaľ neoficiálne):


Ale okrem veku mal aj ďalší hendikep. Všetci mali perfektné súťažné plavky, iba náš Damián súťažil v plážových (po čase sa mu aj predné šnúrky rozviazali). Nuž nechceli sme veľmi investovať do výbavy skôr, než zistíme, či sa mu takéto závodenie bude páčiť. Ale ako isto uvidíte v reportáži, v najbližších dňoch budeme musieť nejaký športový obchod vyhľadať.

Dole je odkaz na videoreportáž. Ak chcete vedieť, prečo sa Dami na začiatku chichúňal, vypýtajte si 10 sekundový dovetok k videu. Je fakt smiešny.

utorok, novembra 04, 2014

Halloween

Ako každý rok, aj teraz končil október cukríkovou žatvou alias helovínom. Deti chodia od domu k domu, zvonia pri dverách, odriekajú zaklínadlo trick or treat a dospelí im za to núkajú cukríky. Nuž veľmi divná tradícia, ale aspoň mesto trocha ožije.

Dami bol trikortrítovať u nás v meste a na ulici a potom u Donny v Shepherde, neďalekej dedinke. Bol oblečený ako jeho rozprávkový obľúbenec - kocúr v klobúku. Okoloidúce deti ho hneď spoznávali: Hey, it's The Cat in the Hat! A dostal sa aj do novín:

streda, októbra 29, 2014

Niagarské vodopády

Cez víkend sme sa vybrali pozrieť niagarské vodopády. Iviak, Katkin brat, pracuje v New Jersey a po svojej prvej návšteve u nás v Michigane zhodnotil, že 11 hodín za volantom je dosť na obyčajné víkendové návštevy a že sa radšej stretneme niekde na pol ceste. No a ak si to my skrátime cez Kanadu, tak pol cesta vychádza takmer presne na niagarských vodopádoch. Skratka sa nám aj celkom hodila - od kanaďanov sme si nakúpili vecičky na naše rozšírené klzisko. Ale o ňom reportáž až inokedy.

Prietokom vody najväčšie vodopády sveta sme si užili pri peknom jesennom počasí. Nech sa páči reportáž: