utorok, júla 04, 2017

Vlastiveda naživo: Spišský hrad a Levoča

S babkou, Táničkami a Boriskom sme navštívili Spišský hrad. Je poriadne starý, prvá písomná zmienka o ňom pochádza zo začiatku 13. storočia (1209). Hneď pri vstupe bola prezentácia hrnčiarskeho a kováčskeho remesla. Od kováča som si kúpil drobné zvončeky.

Prešli sme celý hrad až ku starému románskemu palácu, vďaka ktorému je hrad zapísaný v zozname UNESCO. V  minulosti si ho každý panovník prestaval na svoj štýl a dajú sa tam vidieť románske, gotické, renesančné i barokové okná a prvky. (O slohoch viac napíšem v nejakom budúcom poste.)

Na najväčšom nádvorí z 15. storočia bývajú sysle. Jedného som videl v bašte vykukovať z diery. Vyskúšal som si aj, ako sa Jánošíkovi ležalo na dereši. Dereš bol trochu veľký, ale celkom pohodlný.

Na záver výletu sme sa zastavili v Levoči. Videli sme mestskú klietku hanby. Používali ju na vystavenie zlodejíčkov a podvodníčkov, aby si ich obyvatelia mesta zapamätali. A samozrejme, že sme navštívili starý gotický chrám svätého Jakuba s najvyšším dreveným oltárom na svete od majstra Pavla.

Zmrzka na námesti bola celkom dobrá. Tieto a i iné veci si môžete pozrieť v našej reportáži.

nedeľa, júna 04, 2017

Zo života (našich) brhlíkov

Roky rokúce v našej vtáčej búdke bývali sýkorky (post Jar je tu z roku 2013). Tohto roku sa však do nej nasťahovali nečakaní nájomníci - brhlíci. Po menšej prerábke - nanosili kôru, vyďobali väčši otvor - sa v nej usadili. Vychovali päť brhlíkov-mládežníkov a stihli ich vyviesť ešte pred našim odchodom na Slovensko.

Asi meter od domčeka brhlíkovcov máme ešte jeden, menší, farebný, z tenkého dreva, viacmenej na okrasu. Vyrobil ho Damián. Roky rokúce v ňom nik nechcel bývať, no tohto roku sa aj to zmenilo. Začal si ho zveľaďovať oriešok, malý hnedý vtáčik s parádnym hlasom.

Ako sme sa dozvedeli, oriešok postaví niekoľko hniezd a potom na nich vyspevuje, aby došla samička, ktorá si napokon vyberie, do ktorého hniezda pôjde. Do nášho odchodu sme stihli zbadať samičku, ale nevieme, do akej miery na ňu výtvor nášho orieška zapôsobil.

Nasledujúce video ukazuje oboch vtáčikov - ako brhlíci vyviedli päť mláďat a ako oriešok stavia hniezdo a nôti si pri tom. Len pre zaujímavosť, oba domčeky su na zábradlí nášho zahradného posediska, takých 5 metrov od domu a možno 2-3 metre od stola, pri ktorom vonku jedávame. Brhlíci si zjavne z našej blízkosti veľký problém nerobili.



nedeľa, marca 19, 2017

Nový objav (Mexiko 2017)

Minulý týždeň sme boli v Mexiku. Každému z našej rodiny sa tam páčilo. Mne sa najviac páčila asi osemnásť centimetrová chobotnička. Často menila farby a textúru a bola tak perfektne maskovaná, že keby sa nepohla, ani by sme si ju nevšimli. Na spodku chápadiel mala fialové prísavky. Našli sme ju náhodou, pri malom móle na pláži hotela. Je to naša prvá chobotnica a bude aj na videu.

Aj jedlo bolo dobré, ale najviac sa mi aj tak páčila chobotnica. Boli sme aj na snorchlovací výlet na katamarane. Bol zaujímavý, ale koraly boli dosť hlboko. Keď budem mať 10 rokov, urobíme si potápačský kurz a pôjdeme tam ešte raz.

Izbu sme mali na prízemí. To bolo dobré, stačilo otvoriť dvere na balkón a boli sme vonku medzi kokosovníkmi a banánovníkmi. Tobiáško najradšej bágroval v piesku a kŕmil ryby a čajky. Páčilo sa mu aj pozerať ryby cez okienko jeho špeciálnej nafukovačky, ale nie veľmi dlho. Budúci rok už bude dúfam s nami snorchlovať, lebo to je väčšia zábava.

P.S. (T) Obrázok chobotničky hore je z videa. Parádny záber dole odfotil Damián, keď sa chobotnička skrývala medzi hubkami v úzkej štrbine pod kameňom. Nezabudnite na fotku kliknúť.

(Post neskôr rozšírime o foto a video reportáž.)

sobota, januára 28, 2017

Prosím si džús

Tobiáško začal spájať slová do krátkych viet. Jeden deň sme mali konverzáciu o džúse. Bol som smädný a Tobiáško sa nechcel rozdeliť o svoj džús. Stále mi núkal mandarínky, aj keď som ich nechcel.

Nech sa páči, tu je video: Tobi nedá džús (2:52)

P.S. Všimnite si, že aj keď sa najprv nechcel rozdeliť, bol veľmi slušný.